Pred érou peňazí ľudia obchodovali naozaj s hocičím. Fungoval výmenný obchod a o peniazoch sa nikomu ani nesnívalo. Veď na čo by boli niekomu také nezmyselné papieriky a kov?  Spočiatku si ľudia medzi sebou menili to čo nepotrebovali, čoho mali nazvyš a naopak čo im chýbalo. Látka za kožu, obilie za zemiaky. Neskoršie sa začalo obchodovať  a platiť s tým čo málo stálu hodnotu a čoho bolo na danom území málo, tým pádom to bolo pre danú oblasť cenné. Platilo sa drahými kovmi, kožušinami, či kávovými zrnami.

Postupne si ľudia uvedomovali, že platiť ovcou, či koňom nie je veľmi jednoduché. Práve z týchto dôvodov sa začali hľadať náhrady výmeny a obchodu. Avšak ešte i dnes sa považuje dobytok a zvieratá za znak bohatstva. V arabských krajinách sa dá získať žena za ťavy, ktoré sú znakom bohatstva. V týchto krajinách kúpite za ťavy úplne všetko. Na našom území to dnes neplatí, ale v minulosti bola synonymom bohatstva krava, z ktorej sa dalo speňažiť úplne všetko – mäso, kosti, koža, rohy. V Južnej Amerike bola takýmto zvieraťom lama. Naopak v Strednej Amerike sa obchodovalo s kakaovými bôbmi, ktoré boli trvácné. Nálezom cenných kovov sa všetko začalo meniť. Najskôr išlo o meď a cín, neskoršie o železo, ktoré sa dalo spracovať mnohými spôsobmi . Mimoriadne cenný bol aj bronz, z ktorého sa vyrábali šperky a meče.

Na Slovensku sa kedysi platilo plátnom, kamennými nástrojmi (sekere, kladivá), hlinenými výrobkami, alebo zvieratami. Predchodcom mincí u nás bola meď, ktorá sa začala používať ako platidlo v eneolite. Za zrodom mincí stoja Kelti, ktorí začali vyrábať napodobeniny rímskych a gréckych mincí.  Na minciach boli zobrazené náboženské motívy, ale aj ornamenty, či podobizne bohov. Vyrábané boli z mede, striebra a zlata. Do 17. storočia sa mince razili ručne, neskôr sa začali využívať aj stroje. Takouto výrobou bolo známe mesto Kremnica. Papierové platidlá u nás vznikli až oveľa neskôr a to v druhej polovici 18. storočia.