V dnešnej dobe sa presúvajú hračkárstva z obchodov do izbičiek našich potomkov. Je zaujímavé sa zamyslieť nad tým, prečo je to tak. Prečo máme pocit, že dieťatko o niečo ukracujeme, ak mu nezadovážime ďalšiu možnosť zábavky? Otázku nechám bez odpovede. Bolo by dobré, keby sme sa každý zamyslel nad svojou vlastnou odpoveďou.
Hračkársky priemysel ponúka v obchodoch tovar, ktorý sa vlastne hrá sám so sebou a dieťatko sa skoro iba prizerá. Veci sú naprogramované, fungujú na diaľkové ovládania, batérie, vydávajú zvuky, hýbu sa… a to všetko bez toho, aby sa museli deti zapojiť. Sú drahé a krehké, preto často musíme vysloviť vetu„Nedotýka sa toho“, „nepokaz to“, „nefunguje to“, „ musí sa nabiť“ atď. Nie sú to normálne vety, ktoré by mali znieť pri hrách.
Našťastie pre nás, a pre našich maličkých, existujú aj výrobcovia, ktorí prinášajú na trh aj iné výrobky. Jednoduché, vyhotovené z prírodných materiálov, nevydávajúce zvuky, nepohybujúce sa na batérie, bez ovládačov. A tiež dostatočne odolné voči neskúseným detským rúčkam. Farebné drevené stavebnice, mäkučké handrové bábiky, plyšové zvieratká, kovové figúrky, drevené autíčka a nábytok pre bábiky, atď. Čo môžu drobcom ponúknuť? Priestor pre fantáziu.
Ak bábika sama nerozpráva, neplače, nesmeje sa, dievčatko si podľa vlastnej fantázie a vlastnej nálady predstavuje, čo a kedy bábika cíti a robí. Vydáva za ňu zvuky a učí sa rozlišovať nálady. Alebo sa pozrime na chlapčeka s drevenou stavebnicou. Stavia múry a strechy vlastného domu a buduje celú ulicu. Jeho tvarová a farebná predstava ožíva a nepozná hranice. Prírodné materiály sú pri tom veľmi dôležité. Drevo, priadza, látka, kov, kamienky… to sú materiály, ktorých sa radi dotýkame a ktoré radi nevyhodíme. Na rozdiel od umelej hmoty.
Vráťme sa ešte raz na začiatok. Súvisí s ním pravidlo menej je niekedy viac. Ak má dieťa menej hračiek, viacej si ich váži a dáva si na nich väčší pozor. Skvelo a prirodzenou cestou sa naučí, že ak o niektorú príde, nečaká na poličke náhradná.
Ďalšou výhodou redukcie počtu je, že si nájde čas a chuť si viacej kresliť, vymaľovávať, čítať a napríklad aj chodiť von s kamarátmi.
Preto buďme rozumnými a uvedomelými rodičmi. Poďme dať svojmu dieťatku to, čo je pre neho najlepšie, nie najpohodlnejšie pre nás.